Diskusia o budúcnosti štátnych lesov na území Bratislavy sa opäť mení na spor medzi lesníkmi a ochranármi. Zabúda sa pritom, že odborné, ekonomické aj spoločenské riešenie už existovalo. Opieralo sa o štúdiu Technickej univerzity vo Zvolene a bolo premietnuté do dohody medzi hlavným mestom a LESMI SR, š. p. Namiesto opakovania starého konfliktu by sme sa preto mali pýtať, prečo sa v tejto dohode nepokračuje.
V diskusii o budúcnosti bratislavských lesov sa objavilo číslo 95-tisíc kubických metrov plánovanej úmyselnej obnovnej ťažby do roku 2036. Jedna strana v ňom vidí hrozbu pre rekreačné lesy a zóny bez hospodárskej ťažby, druhá vysvetľuje, že ide približne o 9 500 kubických metrov ročne a že lesníci nebudú vytvárať rozsiahle holiny, ale zasahovať rozptýlene a prírode blízkymi spôsobmi.
Obidve strany majú časť pravdy. Samotný objem dreva však nedáva odpoveď na najdôležitejšiu otázku: ako majú byť štátne lesy na území hlavného mesta spravované, aby súčasne plnili ekologické, rekreačné a produkčné funkcie?
Lesnícky prepočet môže ukázať, koľkým hektárom priemernej zásoby zodpovedá určitý objem dreva. Nehovorí však, na akej skutočnej ploche sa zásahy uskutočnia, aká bude ich intenzita, kde budú lokalizované ani ako zasiahnu rekreačne najvyužívanejšie územia. Rozptýlená ťažba nemusí vytvoriť holinu, ale môže ovplyvniť podstatne väčšiu plochu, krajinný obraz, okolie chodníkov aj návštevnícky zážitok.
Rovnako neplatí, že jedinou alternatívou k aktívnemu lesníckemu zásahu je postupný zánik lesa. Stromy starnú a odumierajú, ale les ako ekosystém sa prirodzene obnovuje. V hospodárskych lesoch človek túto generačnú výmenu plánuje a usmerňuje. Pri obhospodarovaní prímestských a rekreačných lesov však treba zároveň rešpektovať iné spoločenské požiadavky. Otázkou preto nie je, či sa má alebo nemá v lese vôbec zasahovať. Otázkou je, kde, v akom rozsahu, akým spôsobom a za akým účelom.
Práve túto dilemu už Bratislava a LESY SR v minulosti riešili. A riešenie našli.
Zabudnutá úloha TUZVO
Dnešné články väčšinou nespomínajú, že uzavretiu dohody medzi hlavným mestom a LESMI SR predchádzala rozsiahla analýza dopadov a štúdia modifikovania manažmentu lesov vyvolaného posilnením ich rekreačných funkcií, ktorú vypracoval expertný tím Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene (pozri napr. tu a tu).
Nešlo iba o výpočet množstva dreva. Posudzovali sa alternatívne spôsoby obhospodarovania, ich ekonomické dôsledky, rekreačné funkcie územia aj možnosti kompenzácie LESOV SR za obmedzenie hospodárenia. TUZVO zároveň vytvorila odborný a komunikačný priestor, v ktorom mohli mesto a štátny podnik hľadať prijateľné riešenie napriek svojim rozdielnym záujmom.
Tento proces nezostal iba nepublikovanou expertnou skúsenosťou. Neskôr sme ho vedecky analyzovali v článku pod vedením Zuzany Dobšinskej How can science solve forest management problems in urban forests? A case study of Bratislava Forest District, ktorý v roku 2025 publikoval časopis Urban Forestry & Urban Greening.
Pomocou modelu Research–Integration–Utilization sme skúmali, ako sa vedecké poznatky preniesli do politického a manažérskeho rozhodovania. Výsledky ukázali, že odborná štúdia sa stala spoločným východiskom rokovaní medzi LESMI SR a hlavným mestom. Veda tu neposkytla jednoduchý príkaz, či sa má alebo nemá ťažiť. Ponúkla alternatívy, vyčíslila ich dôsledky a vytvorila základ, na ktorom mohli aktéri s rozdielnymi záujmami dospieť k dohode.
To je dôležité aj pre dnešnú diskusiu. Dohoda nevznikla náhodou ani iba ako politické gesto. Bola výsledkom prepojenia vedeckého poznania, odbornej integrácie a jeho praktického využitia pri riešení konkrétneho konfliktu.
Výsledkom nebolo ani úplné zastavenie lesníckej činnosti, ani pokračovanie bežného hospodárenia bez ohľadu na rekreačný význam územia. Výsledkom bol odborne pripravený a politicky dohodnutý kompromis.
Prečo sa konflikt začína odznova?
Ak dohoda fungovala a bola založená na odbornej štúdii, ekonomickom vyhodnotení a rokovaní zainteresovaných strán, základná otázka neznie, či je 95-tisíc kubických metrov za decénium veľa alebo málo.
Základná otázka znie: iniciovalo hlavné mesto ešte pred skončením dohody rokovanie o jej pokračovaní alebo aktualizácii, a ak nie, prečo?
Rovnakú otázku treba položiť aj LESOM SR. Ponúkli mestu pokračovanie dohody? Predložili aktualizovaný výpočet hospodárskej ujmy a nákladov spojených s osobitným režimom? Informovali verejnosť, ktoré časti predchádzajúcej dohody považujú za funkčné a ktoré by bolo potrebné zmeniť?
Možno takéto rokovania prebehli a verejnosť o nich nevie. Potom by obe strany mali zverejniť ich výsledky. Ak neprebehli, svedčilo by to o zlyhaní komunikácie a koordinácie medzi mestom a LESMI SR, nie o nevyhnutnom konflikte medzi lesníctvom a ochranou prírody.
Pôvodný program starostlivosti o lesy platil do roku 2025 a pre ďalšie obdobie by už mal byť vypracovaný nový PSL zohľadňujúci osobitný rekreačný význam územia. Verejnosť má preto právo vedieť, ako prebiehala participácia pri jeho príprave, aké alternatívy sa posudzovali a ako sa doň premietli výsledky štúdie TUZVO, skúsenosti z fungovania dohody, zóny bez hospodárskej ťažby a rekreačné požiadavky obyvateľov Bratislavy.
Odbornosť proti verejnosti je falošná voľba
Za nešťastné považujem rozdeľovanie diskusie na „odborno-lesnícky postoj“, ktorý má byť racionálny a dlhodobý, a „spoločensko-rekreačný a ochranársky postoj“, ktorý má prinášať najmä okamžitú emóciu.
Lesnícke vzdelanie a odborná prax sú nevyhnutné na posúdenie stavu porastov, ich stability, bezpečnosti a možností obnovy. Odborník však nerozhoduje, akú relatívnu váhu má mať produkcia dreva, rekreácia, ochrana biodiverzity alebo zachovanie krajinného obrazu. To sú legitímne spoločenské a politické rozhodnutia.
Úlohou odborníkov nie je povedať verejnosti, aby im jednoducho dôverovala. Ich úlohou je zrozumiteľne vysvetliť možné varianty, ich prínosy, náklady a riziká. Úlohou samosprávy je následne transparentne rozhodnúť a prevziať za rozhodnutie zodpovednosť.
Aj odborníci z TUZVO, ktorí pripravili štúdiu, boli zároveň lesníci. Napriek tomu nehľadali argumenty, prečo musí všetko zostať po starom. Hľadali spôsob, ako zosúladiť odbornú starostlivosť o les s mimoriadnym rekreačným významom územia a ako ekonomicky vyrovnať náklady takéhoto rozhodnutia.
Dohodu netreba vymýšľať, ale obnoviť
Bratislava a LESY SR dnes nemusia začínať od nuly. Majú k dispozícii pôvodnú štúdiu, skúsenosti z fungovania dohody aj údaje o hospodárení počas jej platnosti.
Potrebné je vyhodnotiť, čo dohoda priniesla, aktualizovať ekonomické výpočty, preveriť rozsah zón bez hospodárskej ťažby a určiť pravidlá pre bezpečnostné, výchovné a obnovné zásahy. Súčasťou novej dohody by malo byť aj pravidelné monitorovanie, spoločné zverejňovanie výsledkov a zapojenie verejnosti.
Ak mesto požaduje od štátneho podniku vyšší rozsah rekreačných a verejnoprospešných funkcií, musí byť pripravené za ne primerane zaplatiť. Ak LESY SR hospodária v bezprostrednom okolí hlavného mesta, musia rešpektovať, že spoločenská hodnota týchto lesov sa nedá merať iba kubickými metrami dreva.
Namiesto ďalšieho kola vzájomného obviňovania preto potrebujeme odpovede na dve jednoduché otázky:
Ako prebiehala participácia pri príprave nového programu starostlivosti o lesy a ako sa doň premietli výsledky štúdie TUZVO, skúsenosti z fungovania dohody a požiadavky hlavného mesta, mestských častí a verejnosti? Kto, kedy a s akým výsledkom rokoval o pokračovaní dohody medzi Bratislavou a LESMI SR?
Dohoda už raz ukázala, že lesnícke hospodárenie, rekreácia a ochrana prírody nemusia byť nezmieriteľnými protikladmi. Pri príprave nového PSL preto malo byť zrejmé, aké alternatívy sa posudzovali, ktorí aktéri boli do procesu zapojení a ako sa vyhodnotili ich požiadavky. Problémom zrejme nie je nedostatok odborných poznatkov, ale chýbajúce transparentné prepojenie odborného plánovania, participácie a politického rozhodovania.
Takýto postup nie je iba vhodným riešením bratislavského konfliktu. Národný lesnícky program SR na roky 2025 – 2030 „Lesy pre spoločnosť“ počíta s posilnením participatívnej tvorby programov starostlivosti o lesy. Práve lesný celok s mimoriadnym rekreačným významom a množstvom legitímnych záujmov by mal byť prirodzeným príkladom, ako sa tento cieľ národnej lesníckej politiky uplatňuje v praxi.
Celá debata | RSS tejto debaty