Výsledky VER 2026 ukázali výrazné zlepšenie viacerých slovenských univerzít. Súčasne však otvorili diskusiu o tom, do akej miery toto zlepšenie odráža skutočný rast kvality výskumu a do akej miery je dôsledkom zmien metodiky hodnotenia a odlišných stratégií pri vytváraní hodnotených jednotiek. Táto diskusia sa objavila aj v médiách, kde viacerí autori upozornili, že výsledky VER 2026 nemožno mechanicky porovnávať s výsledkami VER 2022, pretože sa zmenili pravidlá výberu výstupov a rozsah hodnotených jednotiek.
Technická univerzita vo Zvolene predstavuje zaujímavý príklad, ktorý umožňuje túto otázku analyzovať podrobnejšie. Vo VER 2022 univerzita vystupovala prostredníctvom viacerých samostatných žiadostí. Lesnícka fakulta a Drevárska fakulta boli hodnotené oddelene v oblasti poľnohospodárskych, lesníckych a veterinárnych vied, samostatne boli hodnotené aj pracoviská strojárstva, ekológie a filológie. Takýto prístup poskytoval detailnejší obraz o jednotlivých častiach univerzity, no zároveň rozdeľoval výskumný potenciál univerzity medzi viacero menších hodnotených jednotiek.
Vo VER 2026 univerzita vytvorila jednu veľkú hodnotenú jednotku v oblasti poľnohospodárskych, lesníckych a veterinárnych vied s 220 zamestnancami. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o príklad metodickej optimalizácie, ktorú umožnili nové pravidlá hodnotenia. Takéto vysvetlenie by však bolo príliš zjednodušujúce.
Už vo VER 2022 boli Lesnícka fakulta a Drevárska fakulta hodnotené v rovnakej oblasti poľnohospodárskych a lesníckych vied a spolu predstavovali približne 160 zamestnancov. Inými slovami, viac ako dve tretiny hodnotenej jednotky vo VER 2026 tvorilo jadro, ktoré už predtým patrilo do tej istej oblasti hodnotenia. Nešlo teda o vytvorenie novej umelej štruktúry, ale o spojenie dvoch tradičných a výskumne silných fakúlt, ktoré historicky vznikli z rovnakého odborného základu a dodnes vytvárajú integrovaný lesnícko-drevársky výskumný komplex.
Aj ďalšie pracoviská zapojené do hodnotenia mali k tejto oblasti prirodzené väzby. Významná časť výskumu v oblasti strojárstva je orientovaná na lesnícke a drevárske technológie, pracoviská ekológie sa venujú lesným ekosystémom a environmentálnym aspektom hospodárenia v krajine a ekonomické a spoločenskovedné disciplíny skúmajú ekonomické, politické a manažérske aspekty využívania prírodných zdrojov. Nešlo preto o spojenie nesúvisiacich disciplín, ale o agregáciu výskumných kapacít, ktoré sú personálne, tematicky aj projektovo prepojené v rámci dominantného zamerania univerzity na les, drevo, bioekonomiku a prírodné zdroje.
Zaujímavé je aj porovnanie samotného spôsobu výberu výstupov. V diskusii o VER 2026 zaznieva argument, že nové pravidlá umožnili univerzitám vyberať len najlepšie práce a tým umelo zlepšiť výsledky. Tento efekt nepochybne existuje a je jedným z dôvodov, prečo treba byť opatrný pri porovnávaní oboch hodnotení. V prípade TUZVO sa však nezmenila základná predstava o tom, ktoré výstupy patria medzi najkvalitnejšie. V oboch kolách hodnotenia zohrávali dôležitú úlohu kvalita publikačného kanála (IF) a citačný ohlas výstupov. Zásadný rozdiel spočíval v princípe reprezentatívnosti. Kým vo VER 2022 musela univerzita vyberať výstupy z jednotlivých kvintilov publikačného súboru a prezentovať tak reprezentatívny prierez svojej produkcie, vo VER 2026 mohla predložiť prevažne svoje najsilnejšie výstupy. Výsledky oboch hodnotení preto nemožno interpretovať ako priamo porovnateľné meranie kvality. Zároveň však platí, že TUZVO nemenila kritériá, podľa ktorých identifikovala svoje vedecky najvýznamnejšie publikácie. Zmena nastala predovšetkým v rozsahu selekcie a v organizačnej štruktúre hodnotenej jednotky.
Dôležité je tiež pripomenúť, že TUZVO dosahovala veľmi dobré výsledky už vo VER 2022. V jej prípade preto nejde o dramatický skok z priemernej úrovne medzi špičku slovenského výskumu. Skôr ide o situáciu, keď nová metodika umožnila lepšie prezentovať existujúce silné stránky univerzity. Ak by univerzita dosahovala slabé výsledky v prvom kole a výrazne excelentné výsledky v druhom kole, argument o metodickom efekte by bol oveľa presvedčivejší. V prípade TUZVO nová metodika pravdepodobne skôr zvýraznila už existujúcu kvalitu dominantnej oblasti poľnohospodárskych a lesníckych vied, než by ju vytvorila.
Príklad TUZVO zároveň ukazuje širší problém interpretácie výsledkov VER 2026. Hodnotenie neodráža iba kvalitu výskumu, ale do určitej miery aj spôsob, akým univerzity definujú svoje hodnotené jednotky a ako dokážu využiť pravidlá systému. V prípade TUZVO však možno argumentovať, že vytvorenie jednej veľkej hodnotenej jednotky malo nielen manažérsku logiku, ale aj silné odborné a organizačné opodstatnenie. Vychádzalo z existujúcej štruktúry univerzity, jej dominantného výskumného zamerania a dlhodobých väzieb medzi jednotlivými pracoviskami. Preto by bolo nepresné interpretovať zlepšenie výsledkov iba ako dôsledok metodickej optimalizácie. Výstižnejšie je povedať, že nová metodika umožnila lepšie zachytiť a prezentovať výskumný potenciál, ktorý bol na univerzite prítomný už v predchádzajúcom hodnotení.
Na niektorých univerzitách boli niektoré oblasti hodnotenia rozdelené medzi viacero fakúlt aj v prípadoch, keď išlo o tú istú vednú oblasť. Príkladom môže byť Univerzita Komenského, kde bola napríklad oblasť filológie rozdelená medzi tri samostatne hodnotené fakulty. Kým TUZVO prezentovala svoju dominantnú oblasť ako jeden integrovaný výskumný celok, UK zachovala fakultné členenie aj v rámci tej istej oblasti hodnotenia. Výsledky VER 2026 tak pravdepodobne odrážajú nielen kvalitu výskumu, ale aj odlišné manažérske a organizačné stratégie univerzít pri definovaní hodnotených jednotiek.
Ak VER 2026 niečo ukázal, tak to, že výsledok nie je len funkciou kvality vedeckej práce. Je aj funkciou manažérskych rozhodnutí. Vedenia univerzít rozhodovali o tom, či budú pracoviská vystupovať samostatne alebo spoločne, či budú prezentovať jednotlivé fakulty alebo integrované oblasti výskumu. Preto časť rozdielov medzi univerzitami nemožno vysvetliť iba rozdielnou kvalitou výskumu. Odrážajú aj rozdielnu schopnosť vedení univerzít pochopiť metodiku hodnotenia a strategicky ju využiť. V tomto zmysle je VER 2026 nielen hodnotením výskumu, ale aj testom kvality akademického manažmentu.
Práve preto vzniká zaujímavá otázka, do akej miery boli tieto procesy na jednotlivých univerzitách centrálne koordinované. Napríklad na Univerzite Komenského boli niektoré oblasti hodnotenia rozdelené medzi viacero fakúlt aj v prípadoch, keď išlo o tú istú vednú oblasť. Nie je pritom zrejmé, či išlo o výsledok vedomej stratégie vedenia univerzity, rešpektovania silnej fakultnej autonómie alebo absencie centrálnej koordinácie. Bez detailnej znalosti vnútorného rozhodovacieho procesu nemožno medzi týmito vysvetleniami rozhodnúť. Samotné výsledky naznačujú, že spôsob organizácie hodnotených jednotiek mohol mať na konečný výsledok podobne významný vplyv ako rozdiely v kvalite výskumu medzi jednotlivými univerzitami.
Celá debata | RSS tejto debaty